Slovensko poskytlo ďalší nezvratný dôkaz globálnej zmeny klímy
Slovensko poskytlo ďalší nezvratný dôkaz globálnej zmeny klímy
(bájka)
Ak pánom klímaskeptikom, neveriacim na globálne otepľovanie, nestačil ako rukolapný dôkaz radikálnej zmeny klímy fakt, že v našich tokoch, potokoch a jazerách sa premnožili žraloci, ktorí na Slovensku predtým – ako všetci vieme – vo voľnej prírode nikdy nežili, tak skutočnosť, že nám tu voľne pobehuje gorila, im definitívne berie vietor z plachiet.
Ako prvé miesto výskytu gorily prekvapujúco figuruje bratislavské Staré Mesto a ako obdobie prvého známeho výskytu sa udávajú posledné roky. My, prírodovedci, sme však mali už dávnejšie vážne podozrenie, že tu gorila v podivnej symbióze so žralokmi žije už dávnejšie, konkrétne dobrých 15 rokov, kedy sa naše hlavné mesto začalo definitívne meniť na mesto opíc, žijúcich a pôsobiacich v obrovských nevkusných klietkach s krycími názvami ako Národná banka Slovenska, Tatracentrum, Aupark a neskôr River Park, prípadne v menších klietkach neofunkcionalistického typu, ktoré vyrástli ako huby po daždi v celej Bratislave i v jej okolí.
Ako sa dalo čakať, gorilu neuspokojil len život v džungli veľkomesta, ale začala hľadať naozajstnú prírodu. Zistila, že na Slovensku máme národné parky, a tak sa logicky zamerala v prvom rade na ne. Ale keďže život v meste ju naučil žiť spoločensky a prespávať vo väčších či menších klietkach, priniesla si ich so sebou aj do prírody. A tak vznikli opičie mestá Donovaly, Jasná či Štrbské Pleso a Tatranská Lomnica. Je zaujímavé, že viac ako s domorodou faunou sa gorila v Tatrách znáša s alochtónnou, teda nepôvodnou. Okrem už spomínaných žralokov to boli napríklad cudzokrajné koníky - o čom svedčí záujem gorily o konské pólo na Štrbskom plese.
Každý, kto aspoň raz v živote navštívil zoologickú záhradu a v nej pavilón opíc vie, ako majú tieto tvory rady zábavu: a tak sa gorila začala orientovať na tvorbu lunaparku priamo v takzvane chránenej prírode. Zapáčilo sa jej tiež jazdiť po prírode na terénnych motorkách, štvorkolkách a terénnych autách – podobných tým, ktoré si pamätá zo safari v rodnej Afrike. Čo si však, na rozdiel od tatranských zvierat, ktorým to spôsobuje priam samovražedné reakcie obľúbila vari najviac, sú silvestrovsko-novoročné ohňostroje v Tatranskom národnom parku. Keďže sa dá reálne očakávať, že zásluhou týchto hlučných zábav sprevádzaných prenikavými svetelnými efektmi ostatná fauna z Tatier ustúpi, dá sa očakávať, že v Tatrách budú čoskoro žiť už len gorily a v tatranských riečkach a plesách žraloky.
To všetko by nebolo možné bez toho, keby sa klíma na Slovensku z roka na rok nemenila k horšiemu a keby na radniciach našich miest a vo vedení národných parkov nesedeli ľudia, pre ktorých sú prijateľnejšie gorila a žraloci, než pôvodné - teda naše slovenské - živočíchy.
Mikuláš Huba (na Nový rok 2012)