Túlavý pes? Problém!

02.10.2011 13:46

 

Túlavý pes? Problém!

 

UNLEASHED / Utrhnutý z reťaze
Mgr. Laťák Peter / starosta Babína
Problematika túlavých psov je v obciach jednou z najviditeľnejších. Sú aj závažnejšie, to je pravda, ale túlavý pes v dedine bije do očí. Predpokladám, že väčšina mojich kolegov starostov sa minimálne raz stretla s ponosom, či žiadosťou nespokojnej mamičky, ktorej dieťa sa sťažuje na veľkého hava pri ceste do školy. I keď to nie je tak závažný problém ako napríklad nedostatok financií na dobudovanie kanalizácie v obciach, ale stane sa veľmi závažným, ak to malé dieťa zrazu dostane kvôli strachu zo psa enurézu alebo prepadne fóbii.

 

Cena ekologických škôd kvôli neexistujúcej kanalizácii v kraji je vysoká a dá sa vyčísliť finančne, ale cena zníženej kvality života malého dieťaťa sa vyčísľuje na eurá veľmi ťažko. Avšak poškodenie tam je. Omnoho ľahšie sa vyčísli škoda spôsobená túlavým psom, v prípade, ktorý sa mi stal prednedávnom v mojej obci. Podvečer mi do kancelárie zavolala rozhorčená staršia pani. Ako náhle som ju trochu upokojil rozbehol som sa za ňou na kraj dediny. To čo som tam našiel bola spúšť. Posúďte sami: https://etvbabin.webnode.sk/videoarchiv/problematika-tulavych-psov/. Prvé video zachytáva scenériu ako po vojne v stredoveku. Mŕtve telá dvoch hospodárskych zvierat, ktoré nemohli utiecť, kvôli reťazi a jeden malý pudel, ktorý asi bol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Pochopil som, že mám problém. V dedine sa mi objavil túlavý pes. Kde tu niekto niečo videl a nahlásil, ale pes nereagoval na návnady a nahlásenia boli často aj nepresné a skôr prejavom susedskej nevraživosti ako ochoty pomôcť pri hľadaní konkrétneho škodcu v obci. Za obeť údajne padlo ešte pár sliepok a jedno jahňa a po čase sa túlavý pes odtúlal pravdepodobne na iný kataster a robí hlavobôľ inému starostovi, ktorý sa teraz ako som sa ja, snaží odchytiť ho. 
 

Problém je v tom, že už vtedy keď som začal starostovať, zisťoval som si, kto mi môže pomôcť s prípadným túlavým psom. Nehovorím už o voľne pustených psoch samotných spoluobčanov, to je širšia a jednoduchšia kapitola. Status quo aspoň u nás na Orave je taký, že jediní, kto sú schopní odchytiť túlavého psa – technicky aj čo sa oprávnení týka, sú mestami dotovaní mestskí policajti. Avšak keďže rozpočty sú napäté, a budú ešte napätejšie: https://ekonomika.sme.sk/c/6064748/vlada-schvalila-aby-prijmy-obci-rastli-pomalsie-tie-su-proti.html, nie sú finančne ochotní robiť túto službu vzdialenejším obciam a to ani za úhradu. Dôvodom sú aj preplnené koterce karanténnych staníc mestských polícií. Keby sa im aj oplácalo vycestovať a odchytiť psa v Babíne, nemali by ho kam umiestniť. A do toho všetkého sú ešte vyťažení a preto ani toho času nie je dostatok na takéto externé výjazdy po dedinách.

 

Právny stav na Slovensku bol doposiaľ benevolentnejší.

https://epredpisy.sk/zakony-u-prezidenta/431044-Veterinarna-starostlivost-zn

Nespokojní boli najmä veterinári. Zákon o veterinárnej starostlivosti 39/2007 viac menej len odporúčal obciam a mestám riešiť problematiku túlavých psov. V tomto voľnejšom prostredí sme my v Babíne aspoň vytvorili webovskú stránku, kde kladieme základ diskusii o útulku na Orave https://utulokorava.webnode.sk/clenstvo/kolko-nas-uz-je-/.Všetci, ktorí sa tejto téme venujú vieme, že útulok na Orave je potrebný. Občania sa k evidencii a držbe psa stavajú veľmi laxne a už len s nostalgiou spomíname na striktné dodržiavanie očkovacej a evidenčnej povinnosti za socializmu. Dnes občania často krát nič neriešia, kým nedôjde k pohryznutiu alebo inej škode – napríklad ako nedávno u nás, škoda na majetku kvôli úhynu hospodárskych zvierat https://etvbabin.webnode.sk/videoarchiv/problematika-tulavych-psov/.

 

V takejto situácii sa často krát stane, že na trojkilometrovej rovinke medzi Babínom a Hruštínom pod rúškom noci zastaví osobné auto, z neho vyhupne pes a auto odfrčí preč – bez neho. Jemnejšie prípady sú, keď sa pes priďaleko zatúla cez kopec a už nevie nájsť cestu domov. Ale stretol som sa za svojej krátkej pôsobnosti aj s neľudskosťou typu, priviazať psa do lesa reťazou o strom a nechať ho tam napospas hladu. Práve pre tieto dôvody je potrebné venovať sa otázke útulkov aj v hornatom oravskom regióne.

 

Kontrolóri ako i fandovia slobody zvierat tlieskali ministrovi Simonovi, keď jeho rezort predložil parlamentu novelu zákona o veterinárnej starostlivosti: https://www.agroserver.sk/news/minister-simon-predstavil-novelu-zakona-o-veterinarnej-starostlivosti/. Okrem iných úprav sa tam mení aj paragraf 22 o ochrane zvierat. Doposiaľ sa tam v odstavci 7 písalo: Štát a obce môžu zriaďovať, prevádzkovať alebo podieľať sa na prevádzke vhodného počtu útulkov a karantén pre zvieratá, avšak teraz tam už stojí: Ministerstvo a obce zriaďujú, prevádzkujú a podieľajú sa na prevádzke útulkov... Tým to však nekončí. V návrhu uznesenia NRSR, ktoré bolo 14.09.2011 schválené parlamentom a teda stáva sa od 1.11.2011 všeobecne záväzným pravidlom na Slovensku sa ďalej píše: Doplnok č. 50. § 22 sa dopĺňa odsekmi 8 a 9, ktoré znejú:

„(8) Obce sú povinné zabezpečiť odchyt túlavých zvierat na území obce.

(9) Odchyt túlavých zvierat a ich umiestňovanie do útulkov a karanténnych staníc môžu vykonávať iba odborne spôsobilé osoby vyškolené podľa § 6 ods. 2 písm. ap).“

https://epredpisy.sk/zakony-u-prezidenta/411044-Veterinarna-starostlivost-tz

 

Kto môže byť tou odborne spôsobilou osobou? Napríklad odborný referent obecného úradu, volajme ho šarha. Kde tento náš šarha nadobudne potrebné odborné zaškolenie. To popisuje doplnok č. 15 parlamentného uznesenia č. 407/2011 kde sa uvádza https://epredpisy.sk/zakony-u-prezidenta/421044-Veterinarna-starostlivost-zm: Štátna veterinárna správa organizuje prostredníctvom vlastného vzdelávacieho zariadenia školenia osôb zabezpečujúcich odchyt túlavých zvierat a ich umiestňovanie do útulkov a karanténnych staníc. Celý legislatívny proces si môžete zmapovať na: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=407.

Čo ma na hlasovaní poslancov NRSR zaujalo bola jednotnosť poslancov SMERu-SD v zdržaní sa hlasovania : https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlaspie&ID=29161. Pravičiari hlasovali za, Most – Híd podporil svojho ministra a SNS zasa akoby tam ani nebola.

 

Čo sa vlastne stalo?

 

Ako vždy v živote, stalo sa pre niekoho dobre a pre niekoho zle. Záleží na uhle pohľadu. Prijatím tohto sprísneného zákona o veterinárnej starostlivosti sa na obce de fakto zvýši od prvého novembra tlak. Obce a mestá teraz budú musieť zriaďovať niečo ako okresné či krajské útulky pre túlavé zvieratá, teda prevažne psov. Problém je zasa v peniazoch. Obce len tak tak vychádzajú z dnešných rozpočtov na výkon prenesenej štátnej správy. Teraz nám pribudne ďalšia úloha, musieť odchytiť túlavého psa. Pre starostu je to zle, lebo musí zasa niekomu v rozpočte škrtnúť peniaze a dať na útulok. Pre Slobodu zvierat a zvieratá ako také je to dobré, lebo sa vytvoril argument, bič na starostov, aby riešili tento pálčivý problém. Je dobré, že sa to vôbec rieši, je zlé, že niekomu sa bude musieť zobrať – možno futbalistom, možno deťom, možno.....založiť obecný podnik, aby sa na to zarobilo. Vyzerá to tak, že vďaka sprísneným legislatívnym podmienkam naša babínska webstránka https://utulokorava.webnode.sk/o-nas/ sa časom bude musieť prerodiť do reálnej budovy, kde niekde na Orave budú musieť starostovia ako ja „skladovať“ odložené psíky za peniaze z podielových daní.

Myslím, že všetko je na svojom mieste. Ľudia, ktorí sú ochotní zo svojej dobrej ľudskej prirodzenosti pomôcť, tí sú tu na Orave. Majú radi psov a sú medzi nimi aj odborníci. Nejaká tá stará družstevná maštaľ, kde by sa dalo zriadiť niekoľko kotercov pre zatúlané labky sa tiež v regióne nájde. Bude treba zaškoliť odbornú osobu, možno pre každý okres a zabezpečiť jej podmienky na odchyt psov. Vidím to tak, že buď tento zvýšený tlak na nás starostov prinúti celok ZMOBO, ZMOHO, ZMODO, aby vygeneroval nejaké spoločné riešenie, alebo sa toho chytí nejaký šikovný podnikateľ. Predpokladám, že starostovia by boli ochotní dať pať či desať euro za jedného odchyteného psa šikovnému oravskému malopodnikateľovi na faktúru, ak ich legálne zbaví hlavobôľu vo forme túlavého vlčiaka. Ak sa toho nechytí súkromný sektor, bude to musieť veľmi skoro samospráva riešiť. 
 

Podľa zákona o veterinárnej starostlivosti Štátna veterinárna a potravinová správa zabezpečuje zaškolenie pre odborne spôsobilé osoby. Veterinári aktuálne zareagovali na zmenu legislatívy a už je tu otvorený kurz, kde my starostovia môžeme poslať nádejného šarhu z dediny: https://www.svps.sk/dokumenty/zakladne_info/OZTZ2528102011.pdf. Cena školenia je okolo 300 euro ze vším všudy. Potom treba ešte narkotizačnú pušku, alebo sieť pre slabšie povahy a hybaj ho na túlavého hava. Košický inštitút vzdelávania veterinárnych lekárov bude teraz pravdepodobne častejšie organizovať tieto šarha-školenia https://www.ivvl.sk/index.php?page=29 veď dopyt kvôli tlaku zhora stúpne. Ako starosta, ktorí sa borí s finančnými problémami každodennosti mám vrásku na čele, ale ako občan, ktorí má obavu, že deti budú mať fóbiu zo psa a nočné pomočovanie – som rád. Bude to treba poriešiť a verím, že rovnako to uvidia aj moji kolegovci starostovia a primátori.

 

Jedným dychom však treba doplniť, že tento zvýšený tlak na starostov sa prirodzene prenesie aj na držiteľov psov – občanov. Prečo? No ak doteraz kvôli benevolentnejšiemu zákonu každý na to kašlal, tak teraz bude každý starosta dôsledne prizerať, či sú psy na retiazkach a zaočkované. Zároveň benevolencia v evidencii psov a poplatkoch za nich pominie. Veď bude treba za niečo vybudovať tie záchytné karanténne staničky po subregiónoch. Kontrolóri zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy https://www.svps.sk/zakladne_info/vzdelavanie.asp dostanú kvôli zrušeným krajským veterinárnym úradom ministrom sľubovanú úsporu 500 000 € ročne na mzdách a teda budú drsnejšie pokutovať obce za neodchyt túlavého psa.

 

Celé toto malé zemetrasenie vo svete vzťahov pes a človek, samospráva a občan, poplatník a správca poplatku – celé toto nakoniec dopadne tak, že tlak prinúti kompetentných premýšľať a nakoniec vymyslieť riešenie, nájsť peniaze a uviesť ho do života. O rok, dva tri na Slovensku bude oveľa viac karanténnych staníc a útulkov, menej káuz o sťahovaní psa z kože v Jojke a všetci budeme spokojnejší. Dúfam....

 

 

Starosta Laťák



Čítajte viac: https://latak.blog.sme.sk/c/276186/Tulavy-pes-Problem.html#ixzz1ZckuJTjy