DESAŤ OPATRENÍ STRANY SLOBODA A SOLIDARITA V BOJI PROTI NEZAMESTNANOSTI

Zákonník práce

V roku 2007 v čase prudkého rastu ekonomiky bola prijatá rozsiahla novela Zákonníka práce. Jej cieľom bolo zvýšiť ochranu zamestnancov. Dnes v čase ekonomickej krízy je však Zákonník práce v takejto podobe brzdou, ktorá bráni zamestnávateľom prijímať nových zamestnancov.

Výška mzdy zamestnanca je na trhu práce výsledkom rovnováhy medzi ponukou práce a dopytu po nej. Zákonom stanovená suma minimálnej mzdy túto rovnováhu narušuje. V čase krízy minimálna mzda bráni prijatiu nových zamestnancov za mzdu nižšiu ako minimálnu. SaS navrhuje:

·         zrušiť resp. dočasne zrušiť inštitút minimálnej mzdy

Po zrušení minimálnej mzdy sa časť pracovných miest podarí udržať a to hlavne v textilnom priemysle, výrobe obuvi, poľnohospodárstve, službách a podobne. Za minimálnu mzdu dnes pracujú menej než 2% zamestnancov, toto opatrenie by sa preto takmer vôbec nedotklo existujúcich zamestnancov, ale by len umožnilo prijatie nových. Je lepšie, keď niekto pracuje za minimálnu mzdu, ako keď je na dávkach.

Zamestnávatelia sú opatrní pri zamestnávaní nových pracovníkov. Sú si vedomí, že v prípade  poklesu objemu výroby budú mať vysoké náklady pri ukončení pracovného pomeru. Hlavný problém je nárok zamestnanca pri prípadnej výpovedi na odstupné a súčasne povinnosť rešpektovať dvoj, či trojmesačnú výpovednú dobu. SaS navrhuje:

·         predĺžiť skúšobnú dobu na 6 mesiacov

·         umožniť v prechodnom období reťazenie pracovných pomerov na dobu určitú

·         zmeniť filozofiu nárokov zamestnanca na odstupné a výpovednú dobu podľa počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa.

Sociálne dávky

Namiesto predlžovania vyplácania dávok v nezamestnanosti, na 8 alebo 12 mesiacov, čo je v skutočnosti "odmena za nepracovanie", je nutné vytvoriť resp. zlepšiť podmienky pre "súbeh dávok a príjmov" SaS navrhuje:

·         pri posudzovaní nároku na dávky v hmotnej núdzi započítavať len 50% príjmu občana zo zamestnania (§ 5 zákona 599/2003)

Registrovaní uchádzači o zamestnanie v súčasnosti môžu mať príjem na dohodu alebo pri čiastočnom úväzku maximálne vo výške 65% sumy životného minima. To je v súčasnosti suma cca 120 €. Ak zarobia viac, sú vyraďovaní z evidencie úradov práce a strácajú nárok na dávku v nezamestnanosti. Nemá zmysel takto prísne stanoviť limit, z dôvodu, že poistenie v nezamestnanosti je poistenecký vzťah a vyplácanie je obmedzené na 6 mesiacov. Tento limit zbytočne  potláča aktivitu evidovaných nezamestnaných v prípade, že majú možnosť privyrobiť si a tak zlepšiť svoju finančnú situáciu. SaS navrhuje:

·         zvýšiť hranicu príjmu, ktorý môže dosiahnuť uchádzač o zamestnanie evidovaný na úrade práce, na 100% sumy životného minima

V súčasnosti sa pripravuje nový zákon o rodičovskom príspevku. Podľa nového zákona, ktorý má byť účinný od 1. januára 2010, rodič, ktorý sa stará o dieťa vo veku do 3 rokov, bude mať nárok na rodičovský príspevok len vtedy, ak nebude vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť. Nebude si môcť privyrobiť ani na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Mladé mamičky si doteraz prácou na čiastočné úväzky alebo domáckou prácou popri starostlivosti o dieťa nielen zlepšili  finančnú situáciu ale nestrácali prax vo svojom povolaní a po návrate z rodičovskej dovolenky sa ľahšie vracali do riadneho zamestnania. SaS navrhuje:

·         umožniť rodičom starajúcim sa o dieťa popri poberaní rodičovského príspevku pracovať

Odvody

Jeden z najväčších problémov pri podnikaní na živnosť je povinnosť platiť odvody najmenej zo zákonom stanoveného minimálneho základu. A to aj v prípade, ak živnostník dosahuje v podnikaní nízky čistý príjem či dokonca stratu. Na druhej strane sa vláda snaží podporovať drobné podnikanie rôznymi dotáciami, napríklad pomerne vysokým príspevkom na samostatnú zárobkovú činnosť, či paradoxne príspevkom na odvody. SaS navrhuje:

·         zrušiť minimálny vymeriavací základ pri platení odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby

Vysoké odvodové zaťaženie je často dôvodom, prečo zamestnávatelia neprijímajú nových zamestnancov, respektíve znižujú svoje náklady likvidáciou pracovných miest. Uvedomujeme si, že dôslednú reformu odvodov a zavedenie odvodového bonusu nie je možné urobiť zo dňa na deň. Okamžite je však možné znížiť sadzby odvodov o niekoľko percentuálnych bodov v prípade, ak sa zrušia neodôvodnené výnimky v zákone o sociálnom poistení a v zákone o zdravotnom poistení. SaS navrhuje:

·         zrušiť výnimky pri platení odvodov – § 138 ods. 2 v zákone o sociálnom poistení, súčasne znížiť sadzbu poistného zamestnávateľa do rezervného fondu solidarity zo 4,75% na 2% a zrušiť odvod zamestnávateľa do garančného fondu

Komplexná reforma odvodov

Desiatym opatrením, ktoré navrhuje Sloboda a Solidarita, je zásadná reforma odvodového systému a systému sociálnych dávok, spočívajúca v zavedení Odvodového bonusu. Túto reformu je možné zaviesť v časovom horizonte dvoch – troch rokov. Dnešný systém je dlhodobo neudržateľný a napraviť jeho nedostatky už nie je možné len čiastkovými zmenami. Nemotivuje pracovať, je administratívne náročný, nie je v súlade s daňovým systémom  a nedáva dostatočnú podporu rodinám s deťmi. SaS navrhuje:

·         nahradiť nezdaniteľnú časť na daňovníka a na manželku základnou štátnou dávkou

·         nahradiť dnešné odvody jedným solidárnym vo výške 9% a jedným zdravotným vo výške 9%

·         stanoviť maximálny vymeriavací základ na 10-násobok životného minima

·         nahradiť súčasný systém dávok zo sociálneho poistenia, dávok v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok základnou štátnou dávkou a mimoriadnymi štátnymi dávkami rodičom na materskej dovolenke, osamelým matkám, pestúnom a invalidom

·         garantovať občanom, poberajúcim starobný dôchodok pred zavedením základnej štátnej dávky, dôchodok podľa doterajšieho zákona.