Príbeh o lepšom cestovaní...

Miro Rabčan, Fero Babinský a Jarka  Sihelná pracujú v Dolnom Kubíne a každé božie ráno, o to ťažšie v to zimné, cestujú za prácou. Vďaka Bohu za ňu v tejto dobe, všakže!  Poznajú sa zo Slanice, kde spolu študovali. Dnes sú zamestnaní a majú svoje rodinky s deťúrencami. Dnes už len s ťažobou na žalúdku spomínajú, aká tu bola doprava „nátlaková“ – ako sa na-tlačiť do autobusu a modliť sa, že naplánované veci sa postíhajú.

            Dnes po reformách je situácia úplne odlišná. Na trhu pôsobí viacero súkromných spoločností, ktoré si konkurujú a preto je ich cena dopravy únosná. Tieto spoločnosti zároveň zabezpečujú dopravu veľmi efektívne a snažia sa uspokojovať dopyt svojich zákazníkov, medzi ktorých patria i Miro, Fero a Jarka. Dopravu zabezpečujú tieto rovnako silné a konkurujúce si spoločnosti viacerými linkami, v rôznych časoch a to tak, aby to rodine Rabčanov, Babinských ako i Sihelných a všetkých ostatným vyhovovalo. Používajú rôzne dopravné prostriedky, nielen autobusy, aby sa im znížili náklady. To sa prejavilo i na znížení cien dopravy. Dnes sú naozaj všetci spokojní.

Žilinský kraj už dávno nedotuje jednu dopravnú spoločnosť, ale priamo ľudí. Tak sa nestrácajú milióniky vo vreckách dopravcov, ale sú použité na prepravu tých, ktorí to najviac potrebujú – mladých a seniorov.  Týka sa to Mirových, Ferových aj Jarkiných rodičov ako i detí, ktoré sa bezpečne dostanú do škôl, či v našich dlhých dedinách i na omšu.