Súdnictvo a spravodlivosť

Nezávislosť súdnej moci a vymožiteľnosť práva sú jednými zo základných pricípov právneho štátu. Na Slovensku je však súdnictvo stále viac kontrolované úzkou skupinou politických a záujmových skupín, ktoré si tak zabezpečujú beztrestnosť a tým deformujú fungovanie občianskej spoločnosti.

110. BOD PROGRAMU

V súčasnom systéme prideľovania prípadov jednotlivým sudcom nie je vždy zaručený nestranný výber sudcu. To otvára priestor pre politické machinácie, umelo vytvárané disciplinárne konania a korupciu.

SaS navrhuje:

• Zaviesť pravidlo, podľa ktorého bude každý jednotlivý prípad sudcovi prideľovaný výhradne elektronickým náhodným výberom nielen pri prvom prideľovaní, ale aj v prípade, že bol daný prípad predtým z nejakého striktne vymedzeného dôvodu inému sudcovi odobraný.

• Odobrať predsedom súdu možnosť vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania po podaní námietky zaujatosti a previesť túto kompetenciu výhradne na nadriadený súd. Ak ten v senáte zloženom náhodným výberom rozhodne o sudcovom vylúčení, prípad bude nanovo pridelený elektronickým náhodným výberom.
• Zaviesť inštitút námietky porušenia práva účastníka konania na zákonného sudcu. Ak sa bude účastník konania domnievať, že jeho prípad nebol sudcovi pridelený zaručene nestranným spôsobom, bude môcť proti nemu vzniesť námietku. Tou sa bude zaoberať príslušný nadriadený súd v senáte, zloženom náhodným výberom. Ak tento námietku uzná ako opodstatnenú, prípad bude nanovo pridelený elektronickým náhodným výberom.

Zásadným spôsobom tak zmenšíme priestor pre ovplyvňovanie procesu prideľovania prípadov jednotlivým sudcom a tým i zvýšenie kvality a rýchlosti práce súdov.

111. BOD PROGRAMU

V súčasnosti neexistujú pre Ústavný súd žiadne lehoty, v ktorých musí rozhodnúť o podanej sťažnosti, čo má za následok neúnosné predlžovanie konania a stav právnej neistoty, resp. porušovania základných práv alebo slobôd. Rovnako nie je pre fyzické ani právnické osoby možné namietať protiústavnosť zákonov, toto oprávnenie majú len kvalifikované subjekty podľa čl. 130(1) Ústavy.

SaS navrhuje:

• Zaviesť 30-dňovú lehotu na rozhodnutie Ústavného súdu o prijatí sťažnosti, jej zamietnutí, alebo rozhodnutie o doplnení. Pri sťažnostiach podľa čl. 127 Ústavy a v prípadoch volebných sťažností zavedenie lehoty 90 dní na konečné rozhodnutie Ústavného súdu.
• Dať možnosť fyzickým aj právnickým osobám v prípadoch podania sťažnosti Ústavnému súdu na porušenie základných práv a slobôd (či už vyplývajúcich z Ústavy alebo z medzinárodnej zmluvy) podať návrh na zrušenie predmetného zákona, alebo iného právneho predpisu alebo ich jednotlivých ustanovení, ktorých uplatňovaním boli ich práva alebo slobody porušené.

Zásadným spôsobom zamedzíme svojvôli Ústavného súdu. Odstránime závislosť fyzických a právnických osôb na kvalifikovaných subjektoch v prípade sťažností na porušenie základných práv a slobôd. Zrušením právneho predpisu, ktorý k takému porušeniu viedol, ochránime práva všetkých osôb v obdobnom postavení.

112. BOD PROGRAMU

V súčasnej sústave súdov často nie je možné všetkým zaručiť právo na spravodlivý proces či zákonného sudcu, keďže mnohým súdom v tom bráni nedostatočné personálne, materiálne či technické vybavenie a nemožnosť špecializácie sudcov. Machinácie pri menovaní sudcov a justičných čakateľov vedú k systémovému porušovaniu práva na zákonného sudcu. Inštitút justičných čakateľov, spôsobuje, že títo automaticky nastupujú na uvoľnené miesto sudcu. V súdnictve vznikajú klany, čo je neprípustné v právnom štáte a v nezávislom súdnictve. Menovanie sudcu nesmie viesť k zneužívaniu jeho postavenia a kvalita jeho práce musí byť podrobovaná spravodlivému hodnoteniu.

SaS navrhuje:

• Súdnictvo rozdeliť do troch samostatných sústav – Občiansko-obchodnoprávnej, Správnej a Trestnej (ktorej súčasťou bude i Špecializovaný trestný súd). Na vrchole každej z nich bude Vrchný súd pre danú vetvu súdov. Vrchné súdy budú podliehať vzájomnej kontrole v otázkach námietky zaujatosti a v posudzovaní kvality práce sudcov.

• Zriadiť (ponechať) Ústavný súd, ktorý bude rozhodovať o mimoriadnych (alebo inak výnimočne prípustných) opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam troch Vrchných súdov a o ústavných sťažnostiach.

• Zaviesť minimálny počet 15 sudcov na každý súd. Nie je potrebné, aby súdy kopírovali územno-správne členenie.

• Menovať sudcov vždy na základe transparentného výberového konania podľa vopred stanovených kritérií, ktoré preveria jeho bezúhonnosť, morálne kvality a odbornú pripravenosť po absolvovaní prípravnej sudcovskej služby. Porušenie zákonných pravidiel pri menovaní sudcu bude považované za disciplinárny priestupok nezlučiteľný s funkciou sudcu.
• Preraďovať sudcov prioritne na súdy tej istej vetvy. V prípade nevyhnutného preradenia na iný typ súdu bude mať sudca nárok na dostatočné naštudovanie si predmetnej agendy a preškolenie tak, aby účastníci konania neniesli dôsledky v podobe nekvalitných rozhodnutí.
• Zrušiť právo ministra spravodlivosti odvolať predsedu súduinak ako pre závažné porušenie povinností, pričom také rozhodnutie musí byť preskúmateľné súdom.

Zabezpečíme tým vyššiu kvalitu rozhodnutí a možnosť špecializácie počas prípravnej sudcovskej služby. Spravodlivé súdne rozhodnutia budú vykonávané riadne a tým bude zabezpečená ochrana práv občanov. Dôsledkom zavedenia týchto opatrení bude výrazné zvýšenie nestrannosti sudcov a zníženie prípadov ich nezákonného ovplyvňovania. Zvýšime kvalitu výkony sudcovskej činnosti a znížime výskyt korupcie a neduhov individuálnych sudcov: lenivosť, svojvôľu a osobnostnú nepripravenosť na povolanie sudcu.

113. BOD PROGRAMU

V súčasnosti je Súdna rada zložená z 18 členov, kde 8 volia samotní sudcovia a 9 menuje v pomere 3/3/3 parlament, vláda a prezident. Predseda NS SR je zároveň predsedom Súdnej rady. Dôsledkom je úplné ovládnutie súdnictva výkonnou mocou - politickými špičkami. Súdna rada svoje rozhodnutia neodôvodňuje, čo je nezlučiteľné so zásadami právneho štátu. Disciplinárnu právomoc vykonávajú disciplinárne súdy, ktorých členov volí Súdna rada na základe zoznamu kandidátov zvolených poslancami NR SR na návrh niektorého z nich, z kandidátov navrhnutých ministrom alebo sudcovskými radami pri jednotlivých súdoch. Toto umožňuje zasahovanie politickej moci do zloženia disciplinárnych súdov a tým i do práce súdov samotných.

SaS navrhuje:

• Zaviesť samostatnú Súdnu radu pre každú z troch vetiev súdnictva. Zmeniť spôsob voľby každej takej Súdnej rady tak, že jednu tretinu jej členov budú voliť samotní sudcovia, jednu tretinu budú voliť poslanci Národnej rady a jednu tretinu Výbor pre nezlúčiteľnosť funkcií NR SR. Za člena súdnej rady voleného sudcami bude môcť kandidovať len aktívny sudca (t.j. sudca, ktorí nemá prerušený výkon funkcie) a v období od podania kandidatúry až do volieb členov nezastáva post predsedu žiadneho súdu. Za členov Súdnej rady volených poslancami Národnej rady a Výborom pre nezlúčiteľnosť funkcií NR SR bude môcť kandidovať len bezúhonná osoba s vysokoškolským vzdelaním, ktorá nie je sudcom. Predsedu každej súdnej rady menuje prezident Slovenskej republiky vždy spomedzi členov volených sudcami. Súdna rada bude mať 18 členov, z toho každý rok budú volení traja na šesťročné volebné obdobie.
• Ustanoviť zákonnú povinnosť písomného odôvodnenia všetkých rozhodnutí Súdnej rady a ich následného zverejnenia na internete.
• Vytvoriť systém pre vznik disciplinárnych senátov pri všetkých troch vetvách súdnictva. Za disciplinárneho sudcu sa bude môcť prihlásiť ktorýkoľvek sudca, ktorý nebude predsedom alebo podpredsedom súdu a nebude členom Súdnej rady. Disciplinárne senáty sa budú skladať ad hoc náhodným elektronickým výberom. Disciplinárne konania budú dvojinštančné. Vec sudcu každej vetvy súdnictva budú viesť a v konečnej inštancii disciplinárni sudcovia inej vetvy.

Znížime tým pravdepodobnosť, že disciplinárne konania budú nástrojom na likvidáciu sudcov, ktorí sú nepohodlní pre politické špičky, alebo odmietajú ich nátlak. Zároveň bude zabezpečené zvýšenie kvality práce súdov tým, že pochybenia sudcov budú náležite stíhané samotnými sudcami, ktorí majú najväčší záujem na zachovaní prestíže ich stavu.

114. BOD PROGRAMU

Dôvodom nekvalitnej a zdĺhavej práce súdov je tiež ich uzavretosť voči verejnej kontrole. V súčasnosti sú zverejňované len rozsudky, o ktorých rozhodne ministerstvo. Zápisnice sú diktované sudcami a často sú nepresné, čo zbytočne predlžuje konanie a môže mať negatívny vplyv na spravodlivosť jeho výsledku. Neexistujú lehoty pre jednotlivé úkony súdu a jeho účastníci sú vystavení svojvôli sudcov a súdnych úradníkov. Prieťahy tiež spôsobujú odvolania voči rozhodnutiu prvostupňového súdu bez obmedzení a neexistencia možnosti zaistenia prítomnosti svedka na výsluchu.

SaS navrhuje:

• Zverejňovať povinne všetky rozhodnutia na internete spolu s menami sudcov, ktorí sa na nich zúčastnili. Právoplatné rozhodnutia budú zverejnené prostredníctvom systému umožňujúceho vyhľadávanie a filtráciu údajov. Neprávoplatné rozhodnutia budú tiež zverejnené, ale len interne, pre potreby súdnych orgánov a sudcov.
• Zverejňovať audiovizuálny záznam každého v súčasnosti verejného súdneho procesu na internete. Takýto záznam bude zároveň aj prílohou k súdnemu spisu.
• Stanoviť v rámci zabezpečenia proti zneužívaniu inštitútu doživotného menovania sudcov, že všetci sudcovia (okrem sudcov Najvyšších súdov) budú každé 4 roky podrobovaní jednotnej, v tom istom čase a verejne vykonávanej atestačnej skúške. Konkrétne otázky budú z rozsiahleho okruhu stanovené tesne pred vykonaním skúšky elektronickým náhodným výberom, pričom nezloženie takej skúšky bude mať za dôsledok zánik funkcie sudcu.
• Nahradiť doživotné menovanie sudcov menovaním na 8 rokov.
• Vylúčiť možnosť podať odvolanie proti rozsudkom, kde peňažné plnenie nedosahuje ani
  sumu trojmesačného životného minima.
• Zaviesť možnosť predvedenia svedka aj v iných, ako trestných veciach.

Práca každého sudcu bude môcť byť jasne kontrolovaná verejnosťou a preverovaná pre potreby kariérneho hodnotenia a disciplinárneho konania. Priebeh súdnych konaní sa zrýchli a zamedzí sa tomu, že strany zneužívajú medzery v súdnom systéme. V situácii, kedy sú naše súdy preťažené „starými“ súdnymi vecami, bude zákaz odvolania v drobných veciach viesť k ich uvoľneniu.

115. BOD PROGRAMU

Jednou z primárnych príčin nedostatkov v súdnictve je nedodržiavanie existujúcich zákonov súdmi, súdnymi orgánmi a ministerstvom spravodlivosti vo veciach týkajúcich sa súdov. Za tejto situácie sú pritom sudcovia, ako nositelia súdnej moci, a prokurátori všetkých úrovní nečinní, hoci majú zákonnú povinnosť obhajovať spravodlivosť a zasahovať proti nezákonnosti.

SaS navrhuje:

• Zaviesť pravidlo, podľa ktorého sa bude vedomé porušenie povinnosti obhajovať spravodlivosť a zasahovať proti nezákonnosti považovať za disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu (prokurátora). Za porušenie tejto povinnosti sa bude považovať aj situácia, kedy sa o spáchaní trestného činu dozvie sudca v priebehu výkonu sudcovskej činnosti (alebo prokurátor kedykoľvek) a nezačne konať.
• Zrušiť možnosť odňať prokurátorovi spis, ak neexistuje dôvodné podozrenie na jeho zaujatosť.

Zabezpečíme tým osobnú zodpovednosť každého zo sudcov a prokurátorov nad dodržiavaním zákonnosti. Zvýšime mieru stotožnenia sa odbornej aj laickej verejnosti so základnými právnymi normami.

TÍM LÍDER

JUDr. Alojz Baránik

je advokát s veľkou praxou v oblasti zmlúv v prostredí informačných technológií a finančných inštitúcií. Jeho doménou sú zložité zmluvy v anglickom jazyku. Jeho advokátska kancelária sa tiež venuje zastupovaniu v sporoch o ochranu práv jednotlivcov, najmä v súvislosti s nehnuteľnosťami. Angažuje sa v boji proti porušovaniu práv slabšieho a často zastupuje bez nároku na odmenu. Pred vstupom do advokácie pracoval ako vedúci právnik a člen manažmentu stredoeurópskeho regiónu veľkej nadnárodnej americkej spoločnosti. Právnické vzdelanie ukončil na Univerzite Komenského a získal titul JUDr. Aktívne ovláda anglický jazyk.