Na rozdiel od väčšiny parlamentných strán z koalície i opozície, ktoré bez výhrad a bez dostatočnej verejnej diskusie Lisabonskú zmluvu v mene Slovenska podporili, strana Sloboda a solidarita (SaS) vyjadrovala zásadné výhrady voči jej zneniu, i voči procesu jej prijímania.
Dnes však už nemá zmysel kritizovať Lisabonskú zmluvu a lamentovať nad jej obsahom. Slovensko však musí prijať jednoznačné a adekvátne kroky, zabezpečujúce zachovanie potrebnej suverenity našej krajiny pri rozhodovaní o otázkach, ktoré dnes do právomocí Európskej únie nespadajú.
Slovenské parlamentné strany však dodnes neboli schopné navrhnúť a prijať zákony, ktoré by posilnil suverenitu Slovenska voči rozmáhajúcej sa európskej byrokracii. Ba čo viac, súčasná vláda zatiaľ nepredstavila ani nevyhnutné zmeny slovenskej legislatívy, ktoré si prijatie Lisabonskej zmluvy priamo vyžaduje.
SaS navrhuje ústavný zákon po vzore Nemecka, ktorý posilní udržanie národnej suverenity
Strana Sloboda a solidarita upozorňuje, že prijatie Lisabonskej zmluvy dá európskej byrokracii možnosť výrazne rozšíriť svoju moc a vplyv. Jej účinnosť si preto jednoznačne vyžaduje adekvátne kroky zo strany Slovenska, ktoré zabezpečia, že si Slovensko udrží potrebnú suverenitu pri rozhodovaní o otázkach, ktoré dnes do kompetencie Európskej únie nespadajú.
Po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti bude Rada EÚ môcť jednohlasným súhlasom zástupcov členských štátov, so súhlasom Európskej komisie a Európskeho parlamentu, zásadným spôsobom meniť systém fungovania EÚ. Aj bez dodatočného potvrdenia svojich rozhodnutí ústavnou väčšinou či referendami tak bude Európska únia môcť rozširovať svoje kompetencie na úkor členských štátov. Na Slovensku sú pritom dnes mnohé z takýchto zmien uskutočniteľné len zmenou ústavy a potrebujú trojpätinovú väčšinu hlasov v parlamente.
"V záujme zachovania právomocí Národnej rady Slovenskej republiky budeme presadzovať prijatie nového Ústavného zákona o integračnej spolupráci Národnej rady SR a vlády SR v záležitostiach Európskej únie", vyhlásil člen Republikovej rady SaS Martin Chren.
SaS sa zasadí o to, aby tento ústavný zákon vyžadoval pri každom rozšírení kompetencií Európskej únie podľa článku 352 Zmluvy o fungovaní EÚ v znení Lisabonskej zmluvy vopred schválenie Národnou radou Slovenskej republiky ústavnou väčšinou. Zástupca Slovenska v Rade nebude môcť v mene Slovenskej republiky súhlasiť s rozšírením právomocí Európskej únie bez súhlasu minimálne 90tich poslancov NR SR.
Prijatím takéhoto zákona chce SaS zabrániť prevzatiu kompetencií Európskou úniou napr. v oblasti daní či trestného práva bez náležitého súhlasu volených zástupcov slovenských občanov.
Prijatie obdobného ústavného zákona si v súvislosti s Lisabonskou zmluvou vyžiadal napríklad Ústavný súd v Spolkovej republike Nemecko, a podmienil ním platnosť ratifikácie Lisabonskej zmluvy spolkovým parlamentom.
Slovenská vláda sa na Lisabonskú zmluvu nepripravila
Uplatňovanie Lisabonskej zmluvy si v každom prípade bude vyžadovať úpravy v Ústavnom zákone č. 397/2004 o spolupráci NR SR a vlády SR v záležitostiach Európskej únie.
Novela, prípadne zmena tohto zákona, tak môže byť vhodnou príležitosťou pre uplatnenie návrhu SaS. SaS však upozorňuje, že slovenská vláda takúto novelu, ktorá si bude žiadať podporu ústavnej väčšiny v NR SR, dodnes nepredstavila.
Navyše, hoci Lisabonská zmluva bude platiť od 1. decembra, vláda nepredstavila ani ďalšie nevyhnutné zmeny v slovenskom právnom poriadku, ktoré si Lisabonská zmluva vyžaduje.
Naposledy sa slovenská vláda zákonmi a ústavnými zákonmi, ktoré je potrebné prijať alebo novelizovať pred vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti, zaoberala na svojom zasadnutí v júni 2008. Odvtedy však nevykonala žiadne ďalšie kroky, a preto vstup Lisabonskej zmluvy do platnosti zastihne Slovensko nepripravené.
Na Slovensku dnes stále chýba vnútroštátna právna úprava podania žaloby na Európsky súdny dvor (ESD) v mene NR SR pre porušenie zásady subsidiarity.
Protokol o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality umožňuje členským štátom žalovať Európsku úniu v mene svojho národného parlamentu, avšak iba ak majú možnosť podania takejto žaloby upravenú vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku. Slovensko sa tak pripravuje o možnosť ešte pred schvaľovaním v Rade EÚ zabrániť prijatiu európskej legislatívy, ktorá by zasahovala do našich národných právomocí.
Okrem tohto problému vláda zlyhala i v ďalších prípadoch:
1.) Legislatíva v rámci justície a vnútornej bezpečnosti (tzv. tretí pilier EÚ, napr. azylová a imigračná politika) prechádza podľa Lisabonskej zmluvy zo systému medzivládnej spolupráce do priamej pôsobnosti EÚ. Európska únia tak môže žalovať Slovensko za neprijatie mnohých právnych predpisov v tejto oblasti, a Slovensko sa vystavuje hrozbe pokuty a penále z omeškania zo strany Euróspkeho súdneho dvora. Rovnako sa kvôli nedostatočnej implementácii európskej legislatívy Slovensko vystavuje hrozbe žalôb o odškodnenie zo strany jednotlivcov – napr. azylantov – za neprevzatie rámcových dohôd v rámci tretieho piliera EÚ.
2.) Na Slovensku dnes stále chýba vnútroštátna právna úprava, ktorá by umožňovala zapojiť sa do spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie (podľa článkov 42 – 46 Zmluvy o Európskej únii). SaS je za účasť SR na stálej štruktúrovanej spolupráce zriadenej článkom 42 s dôrazom na zachovanie práva Národnej rady SR rozhodovať o zapojení slovenských vojsk v mnohonárodnostných silách do konkrétnych misií alebo v budúcej spoločnej obrane v rámci EU. Súčasný právny stav však Slovensku neumožňuje zapojiť sa do obrannej politiky EÚ ani so súhlasom parlamentu, nakoľko nie sú obsiahnuté potrebné legislatívne zmeny. Potrebné sú novely až troch zákonov: Ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane SR a zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách SR.
3.) Do priamej pôsobnosti európskeho práva prechádza i oblasť schengenskej spolupráce. Na Slovensku dodnes chýba právna úprava, ktorá by podľa požiadaviek EÚ umožňovala zásahy colných úradov iných členských štátov na našom území.
