Slovensko poskytlo ďalší nezvratný dôkaz globálnej zmeny klímy

(bájka)

Ak pánom klímaskeptikom, neveriacim na globálne otepľovanie, nestačil ako rukolapný dôkaz radikálnej zmeny klímy fakt, že v našich tokoch, potokoch a jazerách sa premnožili žraloci, ktorí na Slovensku predtým – ako všetci vieme – vo voľnej prírode nikdy nežili, tak skutočnosť, že nám tu voľne pobehuje gorila, im definitívne berie vietor z plachiet.

Ako prvé miesto výskytu gorily prekvapujúco figuruje bratislavské Staré Mesto a ako obdobie prvého známeho výskytu sa udávajú posledné roky. My, prírodovedci, sme však mali už dávnejšie vážne podozrenie, že tu gorila v podivnej symbióze so žralokmi žije už dávnejšie, konkrétne dobrých 15 rokov, kedy sa naše hlavné mesto začalo definitívne meniť na mesto opíc, žijúcich a pôsobiacich v obrovských nevkusných klietkach s krycími názvami ako  Národná banka Slovenska, Tatracentrum, Aupark a neskôr River Park, prípadne v menších klietkach neofunkcionalistického typu,  ktoré vyrástli ako huby po daždi v celej Bratislave i v jej okolí.

Ako sa dalo čakať, gorilu neuspokojil len život v džungli veľkomesta, ale začala hľadať naozajstnú prírodu. Zistila, že na Slovensku máme národné parky, a tak sa logicky zamerala v prvom rade na ne. Ale keďže život v meste ju naučil žiť spoločensky a prespávať vo väčších či menších klietkach, priniesla si ich so sebou aj do prírody. A tak vznikli opičie mestá Donovaly, Jasná či Štrbské Pleso a Tatranská Lomnica. Je zaujímavé, že viac ako s domorodou faunou sa gorila v Tatrách znáša s alochtónnou, teda nepôvodnou. Okrem už spomínaných žralokov to boli napríklad cudzokrajné koníky  - o čom svedčí záujem gorily o konské pólo na Štrbskom plese.

Každý, kto aspoň raz  v živote navštívil zoologickú záhradu a v nej pavilón opíc vie, ako majú tieto tvory rady zábavu: a tak sa gorila začala orientovať na tvorbu lunaparku priamo v takzvane chránenej prírode. Zapáčilo sa jej tiež jazdiť po prírode na terénnych motorkách, štvorkolkách a terénnych autách – podobných tým, ktoré si pamätá zo safari v rodnej Afrike. Čo si však, na rozdiel od tatranských zvierat, ktorým to spôsobuje priam samovražedné reakcie obľúbila vari najviac, sú silvestrovsko-novoročné ohňostroje v Tatranskom národnom parku. Keďže sa dá reálne očakávať, že zásluhou týchto hlučných zábav sprevádzaných prenikavými svetelnými efektmi ostatná fauna z Tatier ustúpi, dá sa očakávať, že v Tatrách budú čoskoro žiť už len gorily a v tatranských riečkach a plesách žraloky.

To všetko by nebolo možné bez toho, keby sa klíma na Slovensku z roka na rok nemenila k horšiemu a keby na radniciach našich miest a vo vedení národných parkov nesedeli ľudia, pre ktorých sú prijateľnejšie gorila a žraloci, než pôvodné - teda naše slovenské - živočíchy.

Mikuláš Huba (na  Nový rok 2012)