VOLBY STAROSTU BABINA

Zašitý PARAgrafík

Ľudia, ako individuality s prvotným cieľom prežiť žíjúc vedľa seba zákonite na seba narážajú. Ako pretekárske autá do seba vrážame a kvôli tomu, aby sme sa navzájom všetci nestretli v rade na šrotovné, dohodli sme sa. Tieto vzájomné dohody si zapisujeme a nakoniec z nich cez mašinériu zvanú politika a delegovaná moc či poslanectvo, napokon z tých dohôdok skujú naši delegáti všeobecne platné a záväzné dohody, zákony. Zákony sú dobré, lebo slabších chránia, silnejších usmerňujú a teda celok posúvajú v čo najväčšej jednote a pevnosti vpred. Zákony sú Jungovské kolektívne nevedomie, ktoré sme si stroho povrývali do paragrafov, dlhodobú skúsenosť spoločného bytia i bitia našich predkov. Zákony sú dobré, ako také! Oplatí sa zachovávať ich? Kto vie? Oplatí sa poučiť sa z vojen, krívd a neprávostí minulosti? Oplatí sa im vyhnúť? Oplatí! Nielen hodno, lež i ó-platí!

Ak po večeroch čítate toto zaujímavé čtení, Zbierku zákonov, narazíte popri všetkej tej „múdrosti“ aj na pár prospešných riadkov. To sa mi stalo raz večierkom i pri románe zvanom Zákon Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení. Pod morzeovým kódom 369/90/25/06 som našiel paragraf, ktorý ako jediný pojednával o akej takej povinnosti právami ovenčených poslancov obecných zastupiteľstiev. Mnohí z nich v našich obciach, mestách, mestečkách a mestiskách re-kandidujú. Tak re-ku, ak sa prehodnocuje, tak ako v robote, tak treba sa pýtať. Tak ako sa pýta zamestnávateľ zamestnanca. Pýtať sa či aj pri hodnotení výkonnosti to má byť v samospráve ako za socíku? Staré kádre stoja ako kvádre? Nemusí to tak byť! Ja viem, zmena bolí, ale prerod posúva vpred. Podľa Coveya sa snažím ovplyvňovať vždy len to čo môžem, pôsobiť vo svojom okruhu vplyvu, tak sa nehnevajte, robím to. Vadí Vám to? Prepáčte, to nie je účelom.

Laťák Peter