SCHOLA LUDIS

Vzdelanie na Slovensku ešte stále nie je jednotne chápané ako statok, ktorý niekto poskytuje, niekto prijíma a niekto zaň platí. Základné vzdelanie, nadobúdané v rámci povinnej školskej dochádzky, je verejným statkom, prispieva k rozvoju spoločnosti a táto z neho profituje. Preto je tiež financované z verejných zdrojov. Vzdelanie nad rámec povinnej školskej dochádzky je však statkom osobným. Jeho vlastník ho môže slobodne využívať v ktorejkoľvek krajine a v akomkoľvek odvetví. Aj z tohto vzdelania spoločnosť profituje a musí sa v rozsahu definovanom Ústavou SR v čl. 42 spolupodieľať na jeho financovaní. Pri financovaní vzdelania štát vytvára partnerstvo so študentom. Štát je povinný poskytnúť službu vzdelania a žiak/študent má možnosť ju využiť a získaním kvalifikácie zlepšiť kvalitu svojho vlastného budúceho života.

75. BOD PROGRAMU

Reforma školského systému síce priniesla zlepšenia najmä v oblasti zväčšeného priestoru pre prácu jednotlivých škôl na zostavovaní vlastných školských vzdelávacích programov, no neodstránila množstvo legislatívnych prvkov46, ktoré naďalej významne a zbytočne obmedzujú fungovanie škôl. Zároveň sú v rámci nekoncepčných a chaotických krokov prijímané stále nové kontraproduktívne normy47. Doteraz neprebehla celospoločenská dohoda občanov a štátu o účele a prioritách vzdelávania, najmä školského systému48. Nejestvuje komplexná verejne dostupná štatistika uplatnenia absolventov jednotlivých študijných odborov stredných a vysokých škôl v praxi.

  • Zjednotiť legislatívne normy platné pre školy tak, aby platili rovnaké pravidlá pre všetky školy daného typu bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom.
  • Ponechať rozhodovanie o platoch riaditeľov výhradne na zriaďovateľovi školy a o platoch zamestnancov na vedení školy49.
  • Zrušiť podmienku pedagogického vzdelania pre pozície riaditeľov škôl a umožniť tak obsadenie týchto postov manažérsky zdatnými pracovníkmi50.

Vytvoríme tým spravodlivé a rovnaké podmienky pre všetkých zriaďovateľov a prevádzkovateľov škôl a zabezpečíme zvýšenie kvality a efektivity ich práce. Zvýšime zodpovednosť zriaďovateľov za pedagogickú kvalitu školy a jej hospodárenie. Zároveň umožníme kvalitnejší manažment škôl.

76. BOD PROGRAMU

Postoj štátu k pedagogickým koncepciám a prístupom sa od druhej polovice minulého storočia mení iba veľmi pomaly. Stále je uprednostňovaný systém, v ktorom všetky školy uniformne sledujú tie isté postupy, učia z tých istých kníh a postupujú podľa jednotnej metodológie. Ignorujú tak výsledky progresívnej pedagogiky a výrazne obmedzujú rozvoj vzdelávania na Slovensku. Náboženstvo ako povinne voliteľný predmet, zasa narúša status Slovenska ako sekulárneho štátu.

  • Ponechať na konkrétnej škole, akými metódami bude vo svojom školskom vzdelávacom programe viesť žiakov v ich vzdelávaní a aký systém ich hodnotenia bude používať51. Povinnosť súladu školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom52 ostane nezmenená.
  • Dať základným školám slobodu vo vytváraní obsahových a výkonových štandardov pre príslušné vekové skupiny, pričom školy budú povinné mať priebežný prehľad o progrese svojich žiakov vo všetkých oblastiach53  a monitorovať ich úroveň v 3., 6. a 9. roku školskej dochádzky prostredníctvom jednotných a štandardizovaných testov. Štát bude mat možnosť naďalej školy kontrolovať prostredníctvom inšpekcií.
  • Dať stredným školám slobodu vo vytváraní obsahových a výkonových štandardov pri rešpektovaní požiadaviek štátnych skúšok skladaných pri ukončení štúdia54. V polovici štúdia na strednej škole monitorovať úroveň napĺňania týchto štandardov prostredníctvom jednotných testov.
  • Dať školám slobodu vo výbere učebníc. Ministerstvo školstva bude viesť verejný zoznam učebníc, ktorých používanie je v súlade so štátnym vzdelávacím programom55.
  • Vyňať vyučovanie náboženstva zo zoznamu povinne voliteľných predmetov a v rámci odluky cirkvi od štátu dať školám možnosť slobodného výberu svetonázorového zamerania. Školy budú mať naďalej možnosť zaradiť náboženstvo do svojich školských vzdelávacích programov ako voliteľný predmet.

Zabezpečíme tým pluralitu a konkurenciu medzi školami a vydavateľmi učebníc, vedúcu k zvýšeniu kvality školstva cestou zavádzania nových, progresívnych didaktických postupov. Dáme tiež rodičom možnosť zabezpečiť pre svoje deti také vzdelanie, aké pokladajú za vhodné, pričom nebude zvýhodňovaná žiadna svetonázorová doktrína a nebude znevýhodňovaný žiadny zriaďovateľ školy.

77. BOD PROGRAMU

Dnešný systém financovania škôl a školských zariadení je neprehľadný, nespravodlivý a tým neefektívny. Rodičia a študenti necítia k týmto prostriedkom žiadny vzťah. Dôsledkom je občianska nevôľa k vyvolávaniu zmien v školstve, spoločenské zneváženie učiteľského stavu a najmä nekvalitne vzdelaní mladí ľudia.

  • Financovať všetky školy prostredníctvom systému normatívov56 ako jediných príspevkov zo štátneho rozpočtu určených na vzdelávanie.
  • Stanoviť normatívny príspevok pre dieťa navštevujúce základnú školu, školské zariadenie a strednú školu57 tak, aby pokrýval prevádzku bežnej školy alebo školského zariadenia daného typu v plnom rozsahu.
  • Vytvoriť garantovanú sieť základných škôl a školských zariadení (rozsahom a rozmiestnením porovnateľnú s dnešným stavom), ktoré nebudú oprávnené vyberať školné.
  • Vytvoriť prehľadné pravidlá na určenie výšky normatívov pre stredné školy podľa študijných odborov.
  • Umožniť školám a školským zariadeniam, okrem subjektov garantovanej siete a siete štátnych stredných škôl, vyberanie školného.
  • Umožniť všetkým základným a stredným školám vyberať príspevky na úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie nad rámec určený štátnym vzdelávacím programom.
  • Dať školám úplnú slobodu v nakladaní s príjmami z hospodárskej či akejkoľvek inej činnosti podľa vlastného uváženia.

Urobíme tým systém financovania škôl adresným, keďže disponentmi normatívu sa stanú v plnej miere deti, žiaci, študenti a ich zákonní zástupcovia. Školám dáme možnosť využívať prostriedky ušetrené efektívnejším hospodárením, či získané hospodárskou činnosťou na svoj rozvoj a skvalitňovanie výchovy a vzdelávania.

78. BOD PROGRAMU

Kvalita školského systému Slovenska upadá. Je to aj následkom zavedenia normatívneho financovania vypočítavaného na žiaka/študenta (čím viac žiakov, tým viac peňazí), bez akéhokoľvek zohľadňovania kvality samotného vzdelávania. Štát nemá žiadne systémy hodnotenia kvality škôl. Rodičia, žiaci, študenti a ostatná verejnosť nemajú k dispozícii údaje o kvalite jednotlivých škôl a o reálnej uplatniteľnosti absolventov toho ktorého študijného odboru na trhu práce. Rozhodovanie o výbere štúdia je tak postavené mnohokrát na dohadoch alebo nekorektných informáciách. Študenti preto často študujú v praxi neuplatniteľné odbory, ktoré si vybrali z nevedomosti.

  • Vytvoriť Národný školský informačný systém, ktorého súčasťou budú okrem iného aj údaje o uplatnení absolventov študijných odborov stredných a vysokých škôl v praxi a poskytovať výstupy z neho odbornej i širokej verejnosti.
  • Zakotviť legislatívnu povinnosť každej školy a školského zariadenia vykonávať raz ročne interné hodnotenie kvality vzdelávania (IHKV)58.
  • Vytvoriť a zaviesť systém externého hodnotenia kvality vzdelávania (EHKV) slovenských škôl všetkých stupňov. EHKV raz ročne vykoná nezávislý certifikovaný poskytovateľ, berúc do úvahy IHKV59.
  • Vytvoriť systém výpočtu normatívov základných a stredných škôl podľa definovaných kvalitatívnych ukazovateľov EHKV. Na jeho základe bude normatív navýšený až o 15% alebo v prípade nízkej kvality vzdelávania na danej škole až o 15% znížený60.

Finančným oceňovaním kvalitných škôl sa dosiahne silný motivačný efekt k rastu kvality. Každoročným vyhodnocovaním kvalitatívnych parametrov sa dosiahne trvalý záujem škôl o kvalitu. Transparentným porovnávaním vzdelávacích inštitúcií (pokiaľ ide o pomer kvality a ceny) sa vytvorí systém ich vzájomnej súťaživosti, ktorý povedie k ďalšiemu zvyšovaniu kvality vzdelávania.

79. BOD PROGRAMU

Napriek viacerým zmenám za posledné roky je kvalita slovenských vysokých škôl diskutabilná. Ich financovanie je podobne ako u iných typov škôl zložité a neprehľadné, ukazovatele kvality sa ešte nezačali odzrkadľovať. Systém finančných dotácií vysokým školám nie je dostatočne prepracovaný. Sú v ňom obsiahnuté viaceré prvky, ktoré zneprehľadňujú systém (napr. dotácia na športové aktivity a kultúrne aktivity, príspevok na stravovanie a ubytovanie, príspevok na prevádzku študentských domovov), sú subjektívne a zneužiteľné (napr. dotácia na rozvoj vysokej školy) alebo vstupujú do vnútorných záležitostí vysokej školy (napr. dotácia na motivačné štipendiá).

  • Dopracovať kategorizáciu normatívov pre študijné odbory vysokých škôl a stanoviť výšku normatívu pre každú kategóriu osobitne, pričom výška normatívu bude stanovená tak, aby pokrývala väčšiu časť prevádzky bežnej vysokej školy v danom odbore .
  • Vytvoriť systém grantov motivujúci k zvyšovaniu spolupráce fakúlt v rámci danej vysokej školy.
  • Oddeliť financovanie vzdelávania na vysokých školách od financovania výskumu na týchto školách a vytvoriť transparentný a grantový systém na financovanie výskumu61.
  • Zaviesť systém viaczdrojového financovania vysokých škôl s participáciou študentov a súčasne zaviesť spravodlivý systém študentských návratných pôžičiek podporujúci zachovanie rovnosti šancí na získanie vysokoškolského vzdelania62.
  • Zjednodušiť systém príspevkov na stravovanie a ubytovanie študentov vysokých škôl ich zahrnutím do normat ívu.
  • Dotácie na športové a kultúrne aktivity uskutočňovať cestou vysokoškolských vzdelávacích poukazov, ktorých nositeľmi budú študenti denného štúdia.

Spolupodieľaním sa na financovaní vlastného vysokoškolského vzdelávania vzrastie motivácia študentov dbať o jeho kvalitu. Tým vznikne tlak zvnútra akademického prostredia, smerujúci k zvýšeniu jeho úrovne. Financovaním cez normatívy a oddelením vzdelávania a výskumu sprehľadníme finančné toky v systéme vysokých škôl.

46 Napríklad zákony č. 416/2001 Z.z. O prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, 175/2008 Z.z. úplne znenie zákona c.131/2002 Z.z. O vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 596/2003 Z.z. O štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 597/2003 Z.z. O financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a snimi súvisiace vyhlášky a vykonávacie predpisy.

47 Napríklad zákony č.184/2009 Z.z. O odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 185/2009 Z.z. O stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona c. 595/2003 Z.z. O dani z príjmov v znení neskorších predpisov, 317/2009 Z.z. O pedagogických zamestnancoch a o odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 568/2009 Z.z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 496/2009 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.131/2002 Z.z. O vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a s nimi súvisiace vyhlášky a vykonávacie predpisy.

48 Je nevyhnutné dosiahnuť dohodu občanov, zamestnávateľov, tretieho sektora, ďalších relevantných subjektov a štátu o účele a prioritách vzdelávania a školského systému na Slovensku a túto zohľadňovať v jeho ďalších reformách.

49 V prechodnom období sa ponechá v platnosti jestvujúca legislatíva o odmeňovaní pedagogických a odborných zamestnancov, aby sa zabezpečila ochrana pred neadekvátnymi zásahmi zriaďovateľov v dnešnom deformovanom prostredí financovania škôl.