Socha slobody a kríž...
Vážení susedia, spoluobčania, a hlavne mladí Babinci. Za posledné dni som si všimol, že tí, ktorí sa zatiaľ úplne nestotožňujú s výsledkami priamych, slobodných a tajných komunálnych volieb, sa prirodzene snažia v diskusných fórach na mojej súkromnej web stránke písať príspevky, ktoré obsahujú urážky. Nevadia mi urážky na moju osobu, moje sebavedomie nie je podlomené a kvôli tomu ma aj hrubšie slová nevyvedú z miery. Mrzia ma však invektívy na ľudí, ktorí sú v nejakom spojení s mojou osobou a ich renomé v obci je porušované. Meno je hodnota! Vadí mi to a snažím sa nájsť schodný kompromis pre obe strany. Kompromis medzi tým, aby mladí z Babína mohli naďalej diskutovať, avšak aby brali za svoje vyjadrenia zodpovednosť. Všimol som si, že na facebooku sa až tak nezneužíva možnosť verejne niekoho škaredšie pomenovať. Uvedomil som si, že je to kvôli tomu, že na facebooku sme všetci/ väčšina presne identifikovateľní. Každý kto tam má účet ako ja / a neskrýva sa, uvádza svoje meno a fotografiu – teda aspoň väčšina z nich. Tým pádom totožnosť prispievateľa je známa a následne každý nesie za svoje vyjadrenia právnu zodpovednosť. Ak je prispievateľ a jeho totožnosť overiteľná, pisateľ si prirodzene premyslí dôsledky, uváži či napíše škaredý príspevok o druhej osobe, nakoľko si uvedomuje právny dopad, teda - možnosť stíhania osobou, ktorá bola dotknutá. Je to správne, nakoľko každý máme svoje renomé a je to často krát to jediné čo máme. Meno je veľká hodnota, hodnota hodná ochrany. Preto sa prirodzene snažíme si toto meno uchovať čisté, pokiaľ nie je dôkaz o overiteľnej „nečistote“. Ja na invektívne príspevky viem reagovať a argumentovať, iní možno nie sú pripravení toto robiť. Možno potrebujeme ako spoločenstvo čas na dozretie k stavu neurážlivo diskutovať. Preto som sa po konzultácii s mnohými rozhodol nasledovne. Najskôr som upravoval príspevky tým, že som z nich vylučoval oplzlejšie a zjavne nepravdivé výroky písmenom „x“. Ako ste videli, bez komentovania som sa úprimne snažil takto korigovať ale nezahatiť diskusiu v mojom súkromnom čase a to pravidelne. Avšak po pár dňoch ma neprestávali dotknuté osoby žiadať o radikálnejšie riešenie. Prehodnocoval som to, nechcúc zahatiť možnosť diskutovať som sa rozhodol riešiť situáciu tak, že som nechal niektoré diskusie voľné, ale tie, kde sa prispievatelia uchýlili k invektívam, tie som sprístupnil len registrovaným užívateľom. Každý z Vás, kto má chuť pokračovať v predvolebnej diskusii, umožňujem to stále, ale za podmienky že mi pošlete Váš email, v ňom mi uvediete Vaše meno, priezvisko, trvalý pobyt a funkčný email a telefónny kontakt. Ako náhle tieto informácie od Vás dostanem, overím si osobne telefonicky Vašu totožnosť, uchovám nahrávku v ktorej potvrdíte svoju totožnosť a za týchto podmienok Vám umožním pokračovať v diskusii za podmienky, že sa zapíšete do diskusie pod dohodnutým nickname/ prezývkou, ktorá bude priamo a dokázateľne prepojená k Vašej osobe v reálnom svete. Tým dosiahneme ten istý stupeň právnej zodpovednosti i vo virtuálnej diskusii na akejkoľvek stránke/ časom plánujem aj na obecnej. Keď to dosiahneme, môžeme rovnako slobodne diskutovať ako na ulici. Rovnako slobodne, ale aj znášajúc zodpovednosť, a to je môj edukačný cieľ v obci. Vedľa sochy slobody, Viktor Frankl, jeden z mojich vzorov, mal vždy položený kríž. Vysvetľoval to tým, že socha slobody znázorňuje slobodu a prístup francúzskej občianskej spoločnosti importovanej do Ameriky, ale kríž preňho znázorňoval potrebnú protiváhu – symbol zodpovednosti za slobodu. Sloboda bez zodpovednosti je cesta k neúspechu. S úctou Peter Laťák
