Príbeh o sociálnych službách a istote u nás...

„Vážení zodpovední pracovníci, mám 70 rokov, môj syn zomrel, ostatné deti sa rozpŕchli po svete a ja som sa opäť nedostala do opatery sociálneho zariadenia vo Vašej pôsobnosti. Mám veľmi nízky príjem, nemám žiadnu rodinu, o ktorú by som sa mohla oprieť a som chorá. Pritom viem, že moja bývalá susedka už v domove je, pritom vlastní stále svoj byt, má rodinu i vyšší dôchodok. „ S úctou Júlia Chudobná.

I s takýmito slovami zúfalstva sme sa mohli v minulosti u nás stretávať. Kraj sa nevedel postarať o tých, ktorí potrebovali skutočnú pomoc. Uprednostňovali sa rôzni známi známich, prehlbovala sa korupcia. Do sociálnych zariadení sa v mnohých prípadoch nedostali všetci a hlavne nie tí, ktorí to akútne potrebovali.

Dnes je chvála bohu situácia iná. Žilinský VÚC začal realizovať veľmi adresné a transparentné dotácie na základe všeobecných kritérií. To vytvorilo i tlak na vstup nových prevádzkovateľov sociálnych zariadení, aby poskytovali takéto služby. Služby postupne lacneli a dnes sú už dostupné pre každého. Kto si ich náhodou nevie dovoliť, tomu adresne Žilinský VÚC pomôže sociálnou dotáciou.

„Vážení zodpovední pracovníci, som Vám veľmi povďačná za uskutočnené reformy. Bola som sociálnym prípadom a v tomto novom systéme si konečne môžem dovoliť vhodnú a dobrú opateru. Som rada, že ste mi spríjemnili jeseň môjho rozvetveného života.“ S vďakou Júlia Chudobná.